Sv. Florián - patrón hasičov

                Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiaci dom.

Sviatok sv. Floriána slávime 4. mája (Deň hasičov a záchranárov).

                Svätý Florián žil koncom 3. a začiatkom 4.storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr  dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légií. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.

                Sv. Floriána si za svojho ochrancu vybrali nie len u nás, ale aj vo viacerých stredoeurópskych krajinách aj ďalšie remeslá, ktoré majú čo dočinenia s ohňom, napríklad kováči, kominári, pekári a zaujímavé je, že aj džbánkari (sv. Florián vylieval vodu, ktorú mal v džbáne). Sv. Florián je považovaný za ochrancu pred neúrodou, búrkou aj suchom, je patrónom kominárov, hrnčiarov a kováčov. Predsa však je jeho doménou prevencia požiarov. Vo funkcii ochrancu pred ohňom vystriedal sv. Agátu a sv. Vavrinca, ktorí túto úlohu plnili ešte v 15.storočí. Podľa legendy ochránil sv. Florián istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený. Iní pripisujú Floriánovo  patrocínium nad hasičmi jeho mučeníckej smrti vo vode, ktorú oddávna používali na hasenie požiarov.

                Raz keď veliteľ rímskeho vojska obhliadol podunajské posádky, zistil že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi. Omrzený starobou a popudzovaný najvyšším veliteľom Galeriom, úhlavným nepriateľom kresťanstva, cisár Dioklecian vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Tento rozkaz mal vykonať jeho vladár Akvilin. Akvilin vydal rozkaz, aby  všetci vojaci obetovali rímskym bohom. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto bol zo služby prepustený. Neskôr bol vydaný rozkaz, že kto sa bude hlásiť ku kresťanstvu a nebude ochotný obetovať pohanským bohom, bude usmrtený.

                Akvilin dal uväzniť 40 vojakov hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a prezradili mu ciel svojej výpravy: vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián im povedal: Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan. Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že jeho bývali dôstojník je kresťan. Začal to s nim zo sľubmi ale i hrozbami. Florián smelo odpovedal: Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď však ide o Krista, nerozkážeš mi! Najprv som Kristov, potom cisárov.

                Draho za to zaplatil. Dvakrát bol strašne zbičovaný, kliešťami mu vytrhávali mäso z pliec, ale ani biče ani kliešte nemali silu zlomiť jeho vernosť, udusiť plamene jeho lásky ku Kristovi. Nakoniec mu priviazali na krk ťažký kameň a takto ho hodili do rieky Enns. Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu, kde ho pred zhanobením pohanmi strážil veľký orol. Ten sa dostal aj do niektorých neskorších zobrazení svätca.

                Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila. Potôčiky krvi ako ohnivé plamene prerážali čistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304, t.j. pred 1707 rokmi.

                Po skončení obdobia prenasledovanie kresťanov na mieste hrobu sv. Floriána veriaci postavili kaplnku, neskôr kostol a kláštor, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Tieto budovy sa nachádzajú v Rakúsku neďaleko mesta Linz. 

                Floriánove pozostatky sa našli v 13.storočí a v období druhej svetovej vojny sa objavili aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život. Časť telesných pozostatkov sv. Floriána je uložená v chráme a druha časť je v Ríme. Roku 1183 poľský kráľ Kazimír spolu s krakovským biskupov Gedeonom vyžiadali od pápeža telesne pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom. Ich žiadosti pápež vyhovel a pozostatky boli uložené v novo vystavanom chráme v Krakove. Preto má sv. Florián na svojom konte okrem patrocínia nad Rakúskom, Bavorskom a talianskou Bolognou aj ochranu Poľska. Ostatky svätca si takisto môžu uctiť návštevníci Sväto rímskeho chrámu v Prahe.  

                To najdôležitejšie, prečo  sa sv. Florián stal patrónom hasičov je jeho charakter a odvaha. Svoj život obetoval preto, aby zachránil ďalších 40 spoločníkov – vojakov, ktorí sa stali kresťanmi. Jeho odvahu, vernosť svojmu presvedčeniu a altruizmus s nasadením a obetou vlastného života je to, čo robí sv. Floriána dôstojným patrónom hasičov a záchranárov.  Sv. Florián aj dnes stelesňuje vlastnosti každého hasiča – vytrvalosť, odvahu, česť, ochotu nezištne pomôcť blížnemu a schopnosť sebaobetovania.

                Kult sv. Floriána sa datuje od 8.storočia, keď ho uctievali ako regionálneho svätca ochraňujúceho oblasti pri rieke Enns pred Avarmi. Tesnejšia spätosť sv. Floriána s hasičstvom je zrejmá od začiatku 17.storočia, keď sa jeho postava objavuje aj na hasičskej výzbroji – na vodných puškách a striekačkách. Od tých čias motív svätca, vylievajúceho džbán vody na horiaci dom, nachádzame na množstve ďalších predmetoch, súvisiacich priamo alebo nepriamo s hasičstvom (poštové známky, rôzne spomienkové predmety, zástavy hasičských zborov a pod.). Známa je najmä socha zobrazujúca sv. Floriána ako rímskeho vojaka lejúceho prúd vody na horiaci dom.